Ja rozhodne netvrdím, že zo mňa by bol skvelý novinár. Karma mojich doterajších príspevkov bola vždy pod 10, čiže ešte aj ten inak v podstate dosť neinteligentný a neschopný správať sa ľudsky pán Igor Matovič má vyššiu popularitu článkov ako ja. Možno je to aj tým, aké názory prezentujem a že nie som každý deň v televíznych novinách, v každom prípade si uvedomujem, že moje články nedosahujú kvalitu, ktorá je nutná pre seriózne médiá.
A to je aj dôvod, prečo nie som novinár! Na internete je skvelé to, že keď napíšem článok na takýto portál, robím to úplne zadarmo, čitateľ za to nemusí platiť vôbec nič(bohužiaľ vidí reklamy, ale to je daň za využívanie služieb sme.sk vo všeobecnosti). A keď sa mu článok nepáči, prestane ho čítať a žiadna ujma sa nestala.
Rozdielna situácia nastáva v momente, keby čitateľ musel za môj článok zaplatiť. To sa napríklad stáva v momente, keď si chcete prečítať článok zo sekcie Komentáre sme.sk. Nebudeme sa rozprávať o tom, že tento systém je ešte značne nedokonalý a preto sa dá veľmi ľahko oklamať a články sa dajú aj tak prečítať. Ja napriek tejto vedomosti sa ani len nesnažím čítať články z tejto sekcie a dlhodobo im dlhodobo vyhýbam. No čo sa stane v momente, keď si niekto na základe nadpisu povie, že článok si chce prečítať a tak sa zaregistruje do systému PIANO a zaplatí (inak naozaj symbolický) poplatok za registráciu do tohto systému?
Čitateľovi sa v tejto sekcii dostanú prevažne nekvalitné a nič nehovoriace názory niekoľkých novinárov a politológov, ktorí drvivú väčšinu času prezentujú názory porovnateľné s názormi ktoréhokoľvek iného čitateľa. Čitateľ nepotrebuje tento článok na to, aby si utvoril názor. Čitateľ je postavený do polohy, kedy môže len súhlasiť, alebo nesúhlasiť. Tak ako je tomu aj v tomto mojom príspevku. Rozdiel medzi mojím príspevkom a príspevkom v sekcii Komentáre je, že za ten v sekcii Komentáre si po novom musíte zaplatiť.
Ale budiž. Ak niekoho predsa len zaujímajú inak úplne povrchné a hlavne paranoidné a konšpiračné komentáre Petra Schutza(viď jeho nie tak dávne vystúpenie v diskusnej relácií Pod lampou, kde prezentoval názory o tom, ako celú túto krajinu ťahajú za nitky záujmové skupiny blokujúce boj proti korupcii), tak nech si za to zaplatí. Myslím že podstatne väčší zmysel má zaplatiť si napríklad za to, aby bol web bez reklamy, ako napr v prípade Hospodárskych novín.
Ale rád by som sa dostal k tomu fantastickému zdôvodneniu zavedenia systému PIANO na poráli sme.sk. Dlhodobé udržanie kvalitnej žurnalistiky na Slovensku. Denník SME očividne za kvalitnú žurnalistiku okrem iného považuje aj komentáre svojich novinárov na politickú scénu. Ale zabudnime už na tie komentáre. Keby aspoň zvyšok sa naozaj držal hesla kvalitná žurnalistika. Články na sme.sk sú plné chýb(gramatických, štylistických a často aj logických a obsahových). Články zo sekcie Veda sú v drvivej väčšine iba (nekvalitne) preložené a skrátené verzie článkov zo zahraničných médií.
Články, ktoré majú byť faktoidné prezentujú častokrát názor dotyčného píšuceho novinára, čo je absolútne žurnalistické no-no pre seriózne médium. Dokonca aj v printovej verzií denníka sa píše o Facebooku, infantilné články o tom, čo na facebooku zverejňovať a čo nie, ktoré by sa asi viac hodili do časopisu pre tínedžerov, zo svojich detských časov si spomínam na Bravo, či Kamarát(neviem, či stále existujú). Že SME vlastne robí neplatenú reklamu tomuto severu asi šéfredaktorovi neprekáža. Aj preto môžu vznikať články s vetami ako: "Keď sa začínala vyostrovať kauza hayekovci, odstránil si minister práce Jozef Mihál zo zoznamu priateľov napríklad zástupcu šéfredaktora SME. Ani jedna zo strán to nevnímala ako prejav nepriateľstva, ale skôr ako vymedzenie novej hranice pre súkromie politika."
Iritujúce sú tiež videá inak bývalého osvetľovača Eugena Kordu, ktoré sa takmer vždy drží vzorca: Čo sa vlastne stalo? (Väčšinou)Redaktor SME, alebo iná osoba, ktorá bola svedkom udalosti popíše situáciu čo je nasledované ďalšou žurnalistickou čerešničkou: A čo si o tom myslíš? Ďalšia novinárska dobrota bola, keď natočili pána Trnku ako ide autom po hrádzi. Vskutku veľmi profesionálne na kameru ho otituloval neznámy redaktor denníka SME ako "srdca šampión".
O čo sa mi vlastne jedná? Vlastne nechcem nič týmto článkom dosiahnuť, ale nech sa na mňa nikto nehnevá, keď poviem, že denník SME je bahno žurnalistiky. Podobne ako Nový čas(ktorého praktiky preberá). To, čo sa dlhodobo zverejňuje jednak na portáli sme.sk a tiež v tlačenej verzii sa nedá spájať vôbec nijako s kvalitou. Reportéri sa pýtajú úplne hlúpe otázky a najviac na to dokážu upozornť či už pán Spišiak, alebo pán Trnka. Články vychádzajú často z mylnej logiky. Uverejňujú sa aj nepravdy. Zavádzanie čitateľmi v článkoch je na neúnosnej hranici, napríklad článkami o tom, ako by sa lieky mali predávať v bežných obchodoch, že to nie je zlé riešenie, pritom samotný redaktor SME vie o liekoch toľko čo o novinárskom chlebíku - vôbec nič. Toto je tá žurnalistika, ktorú má zmysel zachraňovať? Skutočne máme záujem o takéto médiá? Ja rozhodne nie a je len na vás, či o to záujem máte vy.
Poznámka na záver: Keby ma tu niekto chcel upozorňovať, že môj článok je úplne zlý a nemám právo kritizovať nikoho, uvedomte si, že ja si to uvedomujem a preto nerobím novinára, ale venujem sa technickému smeru. Blog chápem ako miesto, kde vyjadrujem svoj názor a nie miesto, kde zachraňujem slovenskú žurnalistickú scénu. A tento príspevok v blogu je presne to: Môj názor.
