Prečo by na nás mimozemšťania zaútočili, č.2

Autor: Lukáš Vyletel | 17.4.2014 o 14:15 | (upravené 17.4.2014 o 14:26) Karma článku: 3,88 | Prečítané:  917x

V minulom článku sme si uvedomili, že mimozemšťania nepotrebujú zdroje práve z planéty Zem a preto je len málo pravdepodobné, že by sa rozhodli zaútočiť na Zem kvôli potrebám zdrojov. Mimozemšťania však nemusia útočiť pre potrebu. Môžu mať aj kultúrou motivované dôvody.

Pobožní:
Veria, že musia skonvertovať na svoju vieru celý vesmír a kto s nimi nesúhlasí, nech zhorí v mimozemskej alternatíve pekla. Pozemšťania už majú svoje vlastné náboženstvá, ktoré sľubujú to isté a máme intergalaktický spor. Na technologický pokrok je však nutný iný typ zmýšľania ako pri praktizovaní náboženstva. Vedecký výskum by sa nedostal nikam, ak by bol založený na viere, že výsledok experimentu bude taký aký očakávame. Na Zemi tento spôsob uvažovania priviedol k ateizmu a agnosticizmu narastajúci počet ľudí. Podobný trend nastáva na Zemi na rôznych miestach nezávisle od seba a pravdepodobne ateizmus alebo agnosticizmus bude populárny aj v medzihviezdnych kruhoch.

Mimozemšťania budú zrejme menej zaťažení nebeskými problémami a možno sú skôr srandisti.

Členovia spolku milovníkov intergalaktického poľovníctva:
Lov zveri bol spočiatku určite motivovaný hladom. Časom sa však kultúra poľovníctva pozmenila a ľudia začali loviť zver z menej existenčne závislých dôvodov. Dnes sa zver loví často či už kvôli srsti, alebo parohám, alebo si proste ľudia potrebujú dokázať, že sú úplne skvelí a neporaziteľní. Mimozemšťania možno taktiež obľubujú poľovníctvo. Šance, že by nás prekvapili svojim útokom takíto mimozemšťania však budú malé. Náhodné lovenie z dôvodu zábavy je skôr individuálna aktivita a je to menšia sranda, keď na vás lovená zver posiela atómovky a ďalšie hnusnosti. Aby sme voči poľovníkov neboli neféroví, treba povedať, že ich úloha sa tiež za posledné roky významne zmenila a dnes do veľkej miery pôsobia ako ochrancovia prírody a regulujú premnožené druhy.

Ľudstvo sa dnes už množí nekontrolovateľne rýchlo a možno nejaký E.T ekológ zhodnotí, že nejaká regulácia je na mieste.

Ekológovia:
Často majú bežní ľudia predstavu, že mimozemšťania musia byť takí vyspelí, že už vyriešili všetky problémy, s ktorými sa potýka práve teraz ľudstvo. To môže priviesť k myšlienke, že títo mimozemšťania majú vôľu pomôct pozemšťanom vyriešiť ich problémy. Pomoc však môžu poňať svojsky a možno najlepšia pomoc, na akú sa zmôžu je tak trochu vyčistiť ľudstvo z povrchu zemského. Že to znie ako hlúpa pomoc? Nuž, spýtajme sa na názor amazonských dažďových pralesov. Ale ak uberieme z irónie, je to prinajmenšom pochybný dôvod pre útok na túto planétu, vezmúc do úvahy, že samotný útok by tejto planéte a ekosystémom na nej ublížil omnoho viac, ako ľudská činnosť. Dažďové pralesy ďakujú za ponúknutú pomoc, ale radšej si s tým nejako poradia sami.

Mimozemšťania ekológovia by svoju misiu považovali iste za úspešnejsiu, keby nemuseli vyhubiť významnú časť inteligentného druhu a neriskovali pri tom omnoho horšie škody na prírode tejto planéty. Z našej histórie si nepamätáme vojny z ekologických dôvodov, ale veľmi silný záujem o kúsok Zeme je nám veľmi blízky.

Dobyvatelia:
Útok z prostých teritoriálnych dôvodov je v ľudskej histórii veľmi bežný, mohol by byť pohnútkou aj potenciálnej útočiacej mimozemskej rasy? Zo všetkých doteraz preberaných dôvodov považujem tento za najpravdepodobnejší. Avšak nepresvedčil ma! V prvom rade, často boli útoky v minulosti motivované záujmom o zdroje z daného teritória. Mimozemšťania však od nás zdroje nepotrebujú. Taktiež šlo o historické nároky na určité územie, ale mimozemšťania, logicky, na toto územie nemajú historický nárok. V skutočnosti pre nich naša planéta svojimi podmienkami vlastne ani nemusí byť zaujímavá. Mohli by si len potrebovať dokázať, že majú nespochybniteľnú nadvládu nad galaxiou.

Naša civilizácia by však nemala dôvod protestovať a momentálne napriek snom Hollywoodskych tvorcov nepredstavujeme pre mimozemšťanov najmenšiu hrozbu. Nateraz...

Sme hrozba:
Ak by sme si začali na úrovni nášho súčasného technického pokroku vyskakovať na technicky vyspelejších mimozemšťanov, nedopadlo by to vôbec dobre. V skutočnosti by sme sa nedokázali obrániť ani voči mimozemšťanom na našej technologickej úrovni. Vo filmoch vidíme, ako mimozemšťania zaparkujú svoje vojenské stroje pri najväčších mestách a začnú s inváziou, často vidíme aj samotných mimozemšťanov ako sa do invázie zapájajú a pilotujú lietajúce stroje a podobne. To je úplne scestné. Ak by sa nás mimozemšťania rozhodli vyhladiť, majú to úplne jednoduché, stačí vychýliť nejaký asteroid zo svojej dráhy tak, aby si to namieril na Zem. A aby si bol mimozemský agresor úplne istý, mohol by tých asteroidov poslať na Zem hneď niekoľko. Voči takémuto útoku dnes Zem nemá reálny plán obrany, avšak už dnes by sme dokázali podobný útok spáchať. Momentálne sa s podobnou ideou pohrávajú v NASA za účelom priparkovania asteroidu k obežnej dráhe Zeme, aby bola ťažba materiálu z neho jednoduchá a menej nákladná. Zlikvidovať ľudstvo je až smiešne jednoduché a ešte nejakú dobu bude trvať, kým budeme schopní obrániť sa aspoň proti úplne primitívnym útokom, nie to ešte útokom vyspelou mimozemskou civilizáciou.

Zatiaľ sme teda nenašli naozaj presvedčivé dôvody na útok mimozemšťanov. Určite sme však nevyčerpali všetky možnosti.

Iné dôvody:
Písať rôzne motivácie útoku mimozemšťanov na Zem a vyvracať každý jeden z nich je (aj po tejto mojej krátkej skúsenosti) určite zdĺhavý proces, ktorý zdanlivo nemá konca. Dá sa prebrať stovka rôznych dôvodov a vyvracať ich. Možno nás prídu mimozemšťania navštíviť, pokúsia sa o komunikáciu a niečo, čo urobíme v snahe komunikovať, si môžu vyložiť ako akt agresie a začnú sa brániť. možno v sebe proste majú zakódovanú násilnosť, možno sa nám prišli pomstiť za niečo, čo spravili naši predkovia, možno zachytili naše rádiové vysielania a vyložili si to tak, že im vyhlasujeme vojnu. Nie som presvedčený žiadnym z vyššie menovaných dôvodov, ani ďalšími X dôvodmi, ktoré menovať nebudem, pretože niekde proste skončiť musím.

Je čas, aby sme prestali kritizovať a začali navrhovať.

Pravdepodobnejšie dôvody:
V prvom rade treba povedať, že náš prvý kontakt s mimozemskou civilizáciou, pokiaľ by sa nás rozhodli navštíviť s najväčšou pravdepodobnosťou bude skrz nejakú sondu, ktorú sem mimozemšťania vyšlú. Je nepravdepodobné, že by sem prileteli sami bez toho, aby niečo už o tejto planéte a planetárnom systéme vedeli. Sonda je vhodným nástrojom, ako sa o tomto (a ľubovoľnom inom) kúsku niečo dozvedieť. Ak sa zamýšľame nad tým, aký typ stroja s najväčšou pravdepodobnosťou uvidíme, máme už nejakú predstavu. Na preskúmanie galaxie sú najvhodnejšie tzv. Von Neumannovské stroje, tj. stroje, ktoré dokážu vytvárať kópie samých seba. Zaujímavé na tom je, že svojou podstatou, von Neumannovské stroje sú všetky živé tvory na Zemi(a pravdepodobne aj v iných častiach vesmíru). A tak, ako náhodnými mutáciami sa na Zemi tvorili iné druhy, môžeme očakávať, že sonda, na ktorú by sme narazili, by sa nemusela podobať na sondu, ktorú pôvodne mimozemská civilizácia vyslala. A to nám môže dať dôvod na strach. Kým pôvodná sonda mala napríklad za úlohu skúmať, časť jej potomkov sa môže zmeniť na zabijácke stroje. Alebo by proste aktivity týchto strojov, ktoré majú skúmať, prípadne osídľovať iné planéty mohli spôsobiť ľudstvu problémy nepriamo. Nevhodnou kolíziou sondy s asteroidom sa môže stať, že nejaký asteroid nečakane zmení kurz na kolíznu dráhu so Zemou. Kolonizačné sondy môžu meniť chemické zloženie atmosféry, možno môžu byť tak hmotné, že spôsobia zmeny obežnej dráhy Zeme... Dokonca nám môže byť osudný nebezpečný experiment mimozemšťanov na druhom konci galaxie. Možných scenárov nehody je neskutočne veľa. A podľa mojej mienky sú nehody omnoho pravdepodobnejšie, ako úmyselný útok na obyvateľstvo tejto planéty.

Mimozemšťania nám v skutočnosti nemajú motiváciu ubližovať. Ale to neznamená, že ľudstvo môže zostať kľudné. Nehody sú nevyhnuteľné a nehody môžu viesť k nášmu prvému medziplanetárnemu konfliktu. Máme sa však preto strachovať? V prvom rade ešte nemáme jasno v tom, či a koľko inteligentných rás sa nachádza v našom susedstve. Je ťažké sa pripravovať na niečo, čoho náturu nepoznáme. Trápia nás však omnoho pálčivejšie vesmírne nebezpečenstvá. Asteroidy, rôzne formy žiarení. Dnes sme prakticky bezbranní voči týmto prírodným javom. Ako teda môžeme očakávať, že sa ubránime inteligentnejším hrozbám?

 

Narozdiel od prvého článku, tento bol viac filozofický. Priznám sa, že mi to príliš nevyhovovalo a pravdepodobne sa to pretavilo aj do kvality článku. Tému však bolo nutné uzavrieť. Chcem sa však vrátiť viacej k spojeniu predstavivosti a vedy. Momentálne pracujem na článku, ktorý, verím, by mohol byť zaujímavejší. Chcem sa zamyslieť nad tým, ako by mohol vyzerať život na iných planétach. Tomu sa v súčasnosti venuje odbor zvaný astrobiológia. Nechcem však popisovať koncepty života, ktoré navrhol niekto iný, chcem sa sám zamýšľať a prispieť vlastnými myšlienkami. Snáď to nebude úplná katastrofa :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?